Pretaktovanie.sk

napíšem tu také dotazy ktoré sa budú týkať hmoty a energie aby nestalo vlákno. pri elektromagnetických vlnách dlhšej vlnovej dĺžky v elektrickom alebo v magnetickom poly ohne sa sústredený lúč? deformuje sa elektromagnetická vlna v elektrickom poli amplitúda napr. ak by bola elektromagnetická vlna v trubke kde na určitom úseku by bolo silné elektrické pole, resp. magnetické pole. myslím že už na mikrovlny by to už asi neplatilo.

Prosím, mohol by si otázku formulovať jasnejšie?
Inak vlna sa nedeformuje, vlny sa skladajú

ohne sa elektromagnetická vlna v elektrickom alebo magnetickom poly. dám príklad vodičmi tečie elektrický prúd a je medzi nimi aj elektrostatické pole. radarom zamierim lúč do stredu tých vodičov kde je silné magnetické a elektrické pole je tam jednosmerný prúd a jenosmerné napätie. ohne sa ten lúč resp. odrazí odrazí sa?

ešte by som chcel dodať aby siločiary pôsobili rovnakým smerom. elektromagnetické a elektrické pole vodičov by rovnako silovo pôsobili.

ešte doplním je tam vysoká mg. indukcia a veľký elektrický náboj ale vzdialenosť je taká aby lúč z radaru bol tenší ako je tá vzdialenosť.

Podľa klasickej fyziky - nie. Ale vraj existujú kvantové javy, ktoré dokážu zmeniť mierne smer.

chcem pokračovať v tom vlákne tak by som nastolil otázku ohľadom planckovej konštanty. Pri určení energie podľa kvant energie sa používa plancková konštanta ako rozmer J/s. vzorec je E=h*f. je to pre energiu vyžarovania telesa. pokiaľ by sme si zobrali f tak je to jedna elektromagnetická vlna za jednu sekundu. energia elektromagnetickej vlny závisí od veľkosti amplitúd pokiaľ berieme ako pointingov vektor S=ExH od vektorového súčtu intenzít elektromagnetického poľa. ale pri vyžarovaní máme iba konštantu. môžeme povedať že vyžiarená vlna bude mať energiu h aj pri menších frekvenciách. alebo kvantovanú elektromagnetickú vlnu môže byť iba pri vyžarovaní telesa, nedá sa vyrobiť napr. oscilátorom. aký by bol rozdiel v prenesení energie takej istej frekvencie vyžarovaného telesa a vyrobeného oscilátorom.

marosko napísal: vzorec je E=h*f. je to pre energiu vyžarovania telesa.

Nie, je to pre akokoľvek vzniknutý fotón.

marosko napísal:pokiaľ by sme si zobrali f tak je to jedna elektromagnetická vlna za jednu sekundu.

Nie, to je frekvencia. Je to počet opakovaní periodického deja za jednotku času.

marosko napísal:energia elektromagnetickej vlny závisí od veľkosti amplitúd

Nie, nezávisí.

marosko napísal:pokiaľ berieme ako pointingov vektor S=ExH od vektorového súčtu intenzít elektromagnetického poľa.

Poyntingov vektor je vektor. Nie je to skalár. Má smer okrem veľkosti. Charakterizuje prenesený výkon na jednotku plochy. Výkonu, nie energie. Výkon je práca za čas, resp. energia za čas. Treba si ale uvedomiť, že popisuje niečo úplne iné! On nepopisuje jednotlivé fotóny, ale makroskopické žiarenie v určitom bode. Popisuje koľko fotónov s nejakou energiou preletelo danou jednotkou plochy za daný čas, nie energiu jednotlivých fotónov. Preto hrá v ňom rolu intenzita.

marosko napísal:môžeme povedať že vyžiarená vlna bude mať energiu h aj pri menších frekvenciách.

Nie.

ďakujem za odpoveď. pri vyžarovaní telesa planc určil energiu vlny podľa vzorca E=h*f. viem si predstaviť pokiaľ by som mal nejaké infračervené žiarenie ale napr. aké žiarenie by bolo napr. pre vyššie ako reliktné žiarenie. mám určitý žiarič ktorý vyžaruje určité teplo, resp. má určitú teplotu. pokiaľ mám teplo tzn. že vyžaruje určitú energiu. aký bude vzťah medzi energiou žiarenia, (teplo, teplota a frekvenciou žiarenia. Podľa vzorca E=h*f -> h=E/f znamená že vždy jedna vlna bude mať pomer energie a frekvencie rovnaký čiže vždy jedna vlna bude mať celkovú energiu h. akú energiu budú mať vyžarované fotóny keď teleso má určitý objem bude mať danú teplotu. predpokladajme že je to homogenna guľa bude mať teplotu 300°K a povrch bude 1m^2. akú energiu budú mať vyžarované fotóny.

*Planck

marosko napísal:som mal nejaké infračervené žiarenie ale napr. aké žiarenie by bolo napr. pre vyššie ako reliktné žiarenie.

Nechápem. Vyššie čo?

marosko napísal: mám určitý žiarič ktorý vyžaruje určité teplo, resp. má určitú teplotu. pokiaľ mám teplo tzn. že vyžaruje určitú energiu. aký bude vzťah medzi energiou žiarenia, (teplo, teplota a frekvenciou žiarenia.

Nechápem. Naviac teplo je termodynamická veličina, energia kinematická a dynamická. Dve rôzne veci.

marosko napísal:Podľa vzorca E=h*f -> h=E/f znamená že vždy jedna vlna bude mať pomer energie a frekvencie rovnaký čiže vždy jedna vlna bude mať celkovú energiu h.

Nie, jedna vlna má energiu E=hf.

marosko napísal:akú energiu budú mať vyžarované fotóny keď teleso má určitý objem bude mať danú teplotu. predpokladajme že je to homogenna guľa bude mať teplotu 300°K a povrch bude 1m^2. akú energiu budú mať vyžarované fotóny.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Absol%C3%B ... rne_teleso

ďakujem za odpoveď. moja konkretná otázka. mám oscilátor s frekvenciou 1hz. výkon elektromagnetickej vlny ktorá je absorbovaná je P=I/c. výkon = intenzita vlny I/c. intenzita vlny sa počíta podľa I= dQ/dt=c*B0^2/2*μ0, je to v podstate S. môžem energiu jednej vlny vyrátať ako E=P/t Energia elektromagnetickej vlny E=P/t kde t sa bude rovnať 1. môže potom platiť aj E=h*f. kedy môžem počítať s rovnicou E=h*f. počítam ako fotón bude mať energiu E=h*f, v tomto prípade fotón bude mať energiu E=h*1. vopred ďakujem za odpoveď.

Nie, musíš počítať dE=Pdt. Čiže musíš integrovať. Vieš, tu je celý ten problém - výkon nie je výkon jedného fotónu, nemôžeš to zintegrovať podľa t pokiaľ nemáš to t dané. P sa ti s časom mení, aj keď je to len jedna perióda. Mohol by si integrovať cez periódu... Inak S nie je výkon! To je výkon na plochu, pozor! Čiže aj tak - E=hf platí pre jeden fotón, no v klasickom pomenovaní nemôžeš povedať, čo to jeden fotón je, pretože nevieš kde je, proste je to nejaká vlnová funkcia. Preto podľa mňa nedostaneš E=hf. Naviac monochromatická vlna je nemožná, samotné žiarenie absolútne čierneho telesa je vlnový balík, nie monochromatická vlna, čiže tam máš zasa neurčitosť. Teda nakoniec prídeš na to, že nevieš, akú frekvenciu bude mať presne infražiarenie 300K telesa, ty len vieš povedať, že s najväčšou pravdepodobnosťou bude prevažovať táto vlnová dĺžka/frekvencia.
Alebo možno ak by si integroval cez celý priestor(rozumej celý priestorový uhol), tak by si mohol dostať E=hf.
Inak, čo je to Q?

Ďakujem za odpoveď. v materiáli (v jadrovom reaktore nám rýchlosť častíc ktoré idú rýchlejšie ako svetlo detekuje čerenkovo žiarenie. ako vieme že tieto častice sú rýchlejšie ako svetlo. ako vlastne k tomu poznaniu čerenkov prišiel.

pohybuju sa rychlejsie ako svetlo v dannom prostredi..ako si to napisal ty je trochu zavadzajuce..

a ako vieme?co tak meranim a vypoctami ..

Mal by som otázku ohľadom elektronového obalu železa. protonové číslo železa je 26 toľko bude mať aj elektrónov. obal je označený ako 3d4s-6e2, a počet vrstiev je 4 a rozloženie 2, 8, 14, 2. pre toto označenie nám vychádza 6 orbitálov pre 2 elektróny. hladiny s sú pri jadre a d sú vyššie číslo nám udáva aké veľká je určitá hladina. podľa toho môžeme aj určiť veľkosť a tvar orbitálu v elektronovej slupke. ak sa nemýlim tak v orbitále môžu byť najviac 2 elektróny s nerovnakými hodnotami. ale ako vyzerajú orbitáli, resp. kolko ich je. cobalt má dva navyše a stále je tam 3d4s elektrón je ale 7 a pri nikli zase sú o dva viac. pri mangáne chýba 1 pri chróme 2. koľko je tých orbitálov na tých prvkoch?