Pretaktovanie.sk

CageJ napísal:'' Nebude mat ziadnu energiu a tym padom ani hmotnost.

To je pravda iba pre častice s nulovou pokojovou hmotnosťou. Napr. už spomínané elektróny majú pokojovú hmotnosť nenulovú.

CageJ napísal:vankuum

Prepáč, ale nedá mi sa nezasmiať nad týmto preklepom Um tvoriť vanky...
Celkovo to tak ale nie je, totiž neexistuje niečo ako "teplota" častice, síce častica môže mať vnútornú energiu(resp. ako ktorá). V praxi sa konvertuje energia častice na teplotu, ako keď hovoríme, že plazma v Slnečnom jadre má x(nechce sa mi gúgliť) miliónov kelvinov, pričom vieme to kvôli tomu, že energia potrebná na "zapálenie" termonuk. r. je y eV. Ono práve tie experimenty s vlnovými funkciami/vlastnosťami častíc sa dajú robiť aj vo "vzduchu"(tak tie experimenty by sme mali robiť vo vákuu, ak by sme chceli byť presní, aby sa nám zmenšila pravdepodobnosť interakcie častíc, ale keď si vyrobíš vákuum v nádobe v tvojej izbe, kde je 25°C a vložíš do nej teplomer, tak tam nebude teplota blízka abs. nule, lebo ti to "vákuum" "ohrieva" tepelné žiarenie vzduchu v miestnosti, nádoby a ostatných tepelných zdrojov) pri +-tom istom výsledku.

Shatterhand: Pravda, je to možné a súhlasím s tebou. Ono je to celkom zložité, celý mikrosvet je akosi v superpozícii. Tak isto som ten svoj príspevok nemyslel tak, že by som tvrdil, že by sa častice nepohybovali, iba som chcel povedať, že nevieme ako sa pohybujú(a prečo sa tak pohybujú). Môžu sa aj "teleportovať" alebo môžu kľudne "lietať", my to však nevieme. Ja by som to radšej do hĺbky neškrabal a prijal to tak, ako to je, aj keď to je divné. Resp. rozhodne by som to neškrabal na tomto fóre, sú miesta, kde sú ľudia povinní to škrabať a podľa mňa je to dosť silná káva na to, aby sa to riešilo na pc fóre medzi laikmi. Vedie to aj k diskusii, čo to vôbec priestor a čas je a to už je silná filozofická debata alebo teda silno hypotetická a zatiaľ nedokázateľná fyzika. Pravda je, že vieme určiť presne trajektóriu častice pokiaľ poznáme všetky jej parametre iba tak(a pozor, teraz nastupuje čínština, teda okiaľ nechcete, aby vás bolela hlava, tak nečítať! ), aby súčin smerodajných odchýliek hybnosti a polohy bol väčší než polovica redukovanej planckovej konštanty. Čomu tu asi veľa ľudí nerozumie, ale nevadí. Ja si myslím, že raz niekedy nájdeme vysvetlenie za všetkým týmto, ale v súčasnosti je fyzika mikrosveta ešte stále v plienkach.

opravene:D

Ondro1 napísal:.....
(a pozor, teraz nastupuje čínština, teda okiaľ nechcete, aby vás bolela hlava, tak nečítať! ), aby súčin smerodajných odchýliek hybnosti a polohy bol väčší než polovica redukovanej planckovej konštanty. Čomu tu asi veľa ľudí nerozumie, ale nevadí. Ja si myslím, že raz niekedy nájdeme vysvetlenie za všetkým týmto, ale v súčasnosti je fyzika mikrosveta ešte stále v plienkach.

No veď to si len povedal matematickú formuláciu Heisenbergovho princípu neurčitosti, ktorý sme si na predmete Fyzika 2 odvádzali z tej imaginárnej vlnovej funkcie (Schrodingerova rovnica)

No veď. To som tvrdil v mojom pred-predchádzajúcom aj predchádzajúcom príspevku, a to tvrdím. Je to, čo tvrdím zlé?
Inak, pre nezasvätených, demonštrácia na normálnom rozdelení pravdepodobnosti:

a je dané vzťahom P(x)=1/(sigma.sqrt(2*pi)*exp(-(x-mí)^2/(2*sigma^2))

Čo je hustota pravdepodobnosti. Sigma, to, čo hľadáme, smerodajná odchýlka, je "šírka" toho zvonu. Pozor ale, tá funkcia nie je samotná pravdepodobnosť, je to hustota pravdepodobnosti. Pravdepodobnosť získame jej zintegrovaním. Preto môžeme aj vidieť, že pravdepodobnosť konkrétnej hodnoty je nulová, keďže určitý integrál od A do A je 0(resp. ono to celkovo nedáva trochu zmysel zistiť plochu pod nulovou dĺžkou funkcie).

ah moja oblubena statistika

Moja tiež. Kedysi som strašne nenávidel pravdepodobnosť a štatistiku, teraz keď vidím niečo také, tak skáčem radosťou po strop, keďže to je to najlahšie.

Preto som robil skúšku na 4 krát

ja jediny raz ale predmet som robil 2x
prvykrat som nebol ani na skusku

No ja 2x2. Zápočet bol vždy.

Čítali ste Fermiho paradox je to dosť zaujímavé čítanie ohľadom pravdepodobnosti výskytu mimozemských civilizácií podané dosť realisticky odporúčam .

Vesmírne diaľky sú strašne mindblowing. Akurát neviem kto to vymyslel a prečo sa to uchytilo, ale vôbec nesúhlasím s tým, že to načo sa dívame v noci na oblohu je len ten malý červený kruh (na obrázku v článku) v Mliečnej dráhe. Keďže voľným okom ide vidieť aj Andromeda a tá je od nás cca 2,5 milióna svetelných rokov (o dosť viac než celý priemer mliečnej dráhy - 100 tisíc svetených rokov) a o dosť viac, než ten červený kruh v tom článku.

Na Fermiho paradox odporúčam pozrieť videá z tohto kanálu. Je to môj #1 kanál z tých čo followujem.





Na tie diaľky odporúčam pozrieť aj toto. Dosť sa človek z tých videí dozvie a slušne sa potom dá argumentovať s ľudmi, keď sa bavia o mimozemštanoch a podobnych veciach, keď vidno, že nemajú ani šajnu čo je vôbec svetelný rok

Andromeda? ja tam 2.5 miliona LY nevidím teda ak nemyslíš galaxiu andromeda a tú na oblohe uvidíš asi ťažko .

Nie, vravím o galaxii Andromeda v súhvezdí Andromeda.

Najnápadnejší objekt hlbokého vesmíru v ňom je galaxia Andromeda

Je zo zeme viditeľná voľným okom.

Wau to ja som v 2011 zalozil takuto temu?

Ak niekoho zaujima Fermiho paradox a pod., tak mozem velmi odporucit youtube kanal SFIA (Science and Futurism with Isaac Arthur) https://www.youtube.com/channel/UCZFipe ... Ujx6grh54g

Trochu fikcie s vyuzitim poznatkov z tejto temy:
https://www.csfd.cz/film/636225-ufo/prehled/

Prekvapivo putave a zaujimave. Ak vas tieto temy bavia tak taku oddychovku pozrite urcite.