No áno, ale to nie je princíp ekvivalencie. Princíp ekvivalencie je axióm, pričom E=mc^2 sa odvádza.
Princíp ekvivalencie je platný, lebo je platný, nevieme dôvody, vieme ho len overiť na n-desatinných miest. E=mc^2 je platný vďaka lorentzovej transofrmácii a kalkulu v minkowského priestore.
A GUT je v štádiu hypotézy, ono je to zložitejšie, lebo aj na veľký tresk treba infláciu a nejaké inflačné polia, ktorých podstata je dosť otázna, o tom som chcel hovoriť ako ďalšie, no nemôžem si nájsť čas to vysvetľovať. Do toho by som nechcel zachádzať a z nej vyvodzovať niečo. Však o to ide, že nemáme kvantovú gravitáciu a ideme vyvodzovať závery aj s gravitáciou, pričom ju ignorujeme až po určitý čas do veľkého tresku, čo nie je košér.
A druhá vec, ako si prišiel na to, že to má 2^k stupňov voľnosti? Podľa mňa má každá častica 3 stupne voľnosti, teda celý systém bude mať 3k stupňov, pokiaľ mu povolíme sa pohybovať, tak 6k(lebo mám ešte 3k hybností), nie? A entropia nie je len počet stupňov voľností, ale integrál cez všetky možné polohy a hybnosti všetkých častíc, čiže 6k integrálov(predelených bunkou fázového priestoru) zlogaritmovaných a prenásobených B. konst.
rottenkiwi napísal:Prečo Hawking za každú cenu obchádza singularitu vesmíru a zavádza imaginárny čas, len
aby sa stoj čo stoj vyhol počiatku ?
Lebo Hawking nemá rád singularity a nemá rád stratu informácie. Veď aj jeho najznámejšia teória o ČD vznikla tak, že chcel dokázať, že sa nemôže použiť TDM na ČD, no dokázal, že to funguje namiesto toho, aby dokázal, že to nefunguje. Sám ani nikdy neveril, že ČD môžu existovať a ešte stále neverí, viď jeho najnovšie teórie. A, popravde, je stále ošemetné hovoriť o t=0, vždy, keď sa hovorí o BBT, tak sa hovorí o t=epsilon>0, pravda, moc to v t=0 nefunguje, ale tak to je limitom teórie a každá nejaký má.
rottenkiwi napísal:Lebo ak sú fyz. zák. deterministické, tak potom stroje = ĺudia, nemajú žiadnu free will, sú len najrýclejšie
interpretery kódu bežiaceho na hardvéri, ktorým sú fermióny a gauge bozóny sú na výmenu 0 a 1-tiek.
To je pravda, že ak by boli, ale nie su. Ono v kvantovke sa síce systémy tiež vyvíjajú podľa nejakého evolučného operátora, ktorý je jednoznačný, no v tom okamihu, keď sa systém rozhodneme merať, tak nastáva kolaps vlnovej funkcie.
A znova - vlnová funkcia, kolaps, prečo? Prečo to tak funguje? Ja hovorím, že je blbosť zachádzať do hlbokej filozofie, keď nemáme vyriešené ani tieto veci.
rottenkiwi napísal:Chcel by som s teba vytiahnuť, že ak sú fyz. zákony deterministické, tak či podsystém systému k-častíc,
napr. kvantový počítač nami zostrojený, može spočítať skor veci, ako sa stanú, ak vobec existuje šipka
času a samotný čas, alebo je najrýchlejší kvantový počítač samotný vesmír a nič rýchlejšie / vrámci ves. /
nie je možné ?
Nie. Resp. možno, ale stále budeme mať chybu úmernú všetkým zjednodušeniam, ktoré sme urobili. Neviem, čo si vlastne predstaviť pod "ak sú fyz. z. deterministické", ale povedzme, že zahodíme kvantovku. Povedzme, že použijeme Lennard-Jonesov potenciál medzi molekulami(čo je otázne, či môžeme spraviť, keď nemáme kvantovku), tak potom máme nejakú chybu úmernú asi O(1/r^18). Ak by sme si predstavili častice ako pevné guličky, stále tu máme nepresnosť v rádoch nejmenšieho časového/priestorového kroku, s ktorým počítame našu simuláciu. A to máme pre každú zrážku, pre všetky častice, teda čím ďalej do budúcnosti sa budeš chcieť pozrieť, tým väčšia nepresnosť bude. V podstate keď sa takýmto spôsobom budeš chcieť pozrieť do budúcnosti v rádoch sekúnd nejakého aspoň reálne veľkého systému(napr. plyn v krabici 1x1x1m), tak už máš nula, nula nič pravdepodobnosť tejto budúcnosti systému.
Resp. sa môžeme baviť o možnostiach:
mám QM, nemám kvantovanie a nemám QM, nemám kvantovanie - nemôžem spočítať presnú budúcnosť
mám QM, mám kvantovanie vesmíru a nemám QM, nemám kvantovanie vesmíru - ak zabudneme na priblíženia, tak to je otázka na teoretického informatika, do toho sa nevidím. Reálna otázka totiž je, či je možné v reálnom čase pre subsystém spočítať vývoj celého systému, či výpočetná sila presahuje časovú náročnosť, moja hypotéza je, že nie.
Ale či sú fyzikálne zákony deterministické alebo nie, to stále nevieme pre zákony, ktoré tu v našom okolí existujú a fungujú. Kvantová teória je konzistentná v prípade jednoduchých málých systémov, ale prestáva byť konzistentná v prípadoch mnohočasticových systémov. Síce kvantová štatistická fyzika existuje, ale stále to nie je mechanický, ale štatistický popis, ktorý tiež popisuje iba jednoduché systémy, nie zložité mnohočasticové a mnohomolekulové systémy, ako je koniec-koncov aj ten detektor, ktorý nám tie jednoduché systémy nameria. V reálnych prípadoch ale ani to. Preto nemôžeme stopercentne povedať, že vieme, že všetky zákony fyziky sú deterministické alebo nie, keď v podstate nerozumieme reálnemu svetu. A keď už sme u kvantovke - je známym faktom, že QCD nefunguje pri malých energiách... Tuto máme zas obrátený problém ako pri newtonovskej/relativistickej fyzike, ako keby sme mali tú "relativistickú", ale nedokážeme nájsť tú "newtonovskú", len fakticky konštatovať výsledky experimentov. Čiže ono na určitých škálach vieme, ako sa vesmír správa, no medzi týmito škálami znalosti sú veľmi široké škály neznalosti, ktoré de facto obsahujú všetko reálne dosiahnuteľné pre človeka. Doslovne.
Práve odpoveď na otázku, prečo sa chovajú niektoré javy deterministicky a iné štatisticky je skutočne aj odpoveďou na otázku, prečo existuje čas a šípka času. Ja osobne neverím, že by existovalo nekonečné množstvo vesmírov a neverím, že by výsledok našeho vesmíru bola štatistická fluktuácia, myslím, že existuje dôvod, prečo sa vesmír vyvinul, ako sa vyvinul, ale tento dôvod sme ešte nenašli. Proste, že ak by sme vytvorili viacero vesmírov, každý by prišiel do štádia, kde by bola možná existencia štruktúr, ako v tom našom. Ale je to otázne, pretože ono tie "iné vesmíry" nemusia byť zrovna taký výplod fantázie. Pretože ak je vesmír skutočne nekonečný, nepotrebujeme odlišné vesmíry. Stačí nám jeden. Pretože ak je a bol vesmír vždy nekonečný, existujú v ňom štruktúry, ktoré sú vzdialené takú vzdialenosť, že nie su kauzálne prepojené. Potom sa teória multiversa premení na teóriu singleversa, pričom známa interpretácia kvantovej mechaniky nepotrebuje prechod častíc medzi vesmírmi, ale stačí uvažovať kvantové fluktuácie ako prechod častíc mikro červími dierami medzi tým istým vesmírom. Čiže by stačila iba zložitá štruktúra zakrivenia priestoročasu v našom vesmíre, kľudne aj väčšia ako samotný pozorovateľný vesmír tak, že by sa zdal na pozorovateľných škálach plochý. No ale to si teraz vymýšľam stále neoveriteľné hovadiny, takže...
rottenkiwi napísal:Ak vznikajú páry častica-antičastica, tak sú max. entanglované, potom z toho vyplývajú dosť hrozivé dosledky,
najma ak to aplikujeme na častice nad horizontom a pod hor. udalostí.
No, je to zaujímavá myšlienka, nad ktorou som ešte nerozmýšľal, ale v každom prípade majú obe častice v tomto prípade iný čas, teda je zaujímavá otázka, ako a kedy by sa prepojenie prejavilo.